Edita Dolejšia
Že vraj som múdra
Ako sa tak snažím naučiť čo najviac a stále sa mi to zdá málo, začínam si pripadať hlúpa. Tak som si na rozveselenie spomenula na jeden moment z dávnej minulosti:
Ako sa tak snažím naučiť čo najviac a stále sa mi to zdá málo, začínam si pripadať hlúpa. Tak som si na rozveselenie spomenula na jeden moment z dávnej minulosti:
Občas zisťujem, že v škole sa niekedy dozvedám veci, ktoré môžem prakticky aplikovať do každodenného života. Napríklad si niekedy kladiem otázky typu: Prečo mám takú chuť na čokoládu alebo hranolky so steakom, keď niekedy moje chúťky úplne uspokojí jedno veľké mango a pohár minerálky? Prečo čím viac dostávam čokoľvek, stále sa zvyšuje moja potreba dostať ešte viac? Prečo som rozladená v krásny slnečný deň, keď inokedy si dokážem spokojne vychutnávať aj sériu upršaných týždňov? ...odpoveď som našla v obyčajnej down-regulácii...
Maťko sa na to už strašne dlho tešil. Tí, čo školu poznajú, možno pokrútia hlavou. Niektorí by mu dali za pravdu, niektorí by mu možno začali závidieť. Prvý deň v šklole. Milovanej i nenávidenej. Základná škola na Jabloňovej ulici.
Mravec Mišo sa raz ráno zobudil. Tak ako aj iné rána. Hneď o šiestej ráno vypochodoval von z mraveniska, aby si ponaťahoval všetky články svojho mravenčieho tela. Nadýchol sa chladného zimného vzduchu a pozrel sa na nebo.
„Dnes som zasadila svoj prvý kvietok!!!“ radovala sa Simonka a chválila sa ním všetkým svojim blízkym. Maminu nenechala ani vypnúť variaci sa čaj. Okamžite musela aj s babkou a ockom a sestrou a bratom a susedovie mačkou napochodovať do záhradky pred domom.